O čom (nie) je Montessori prístup

Často sa stretávame s rôznymi interpretáciami toho, čo je vlastne to "Montessori". Ľudia majú rôzne predstavy, míňajú sa v pojmoch a prirodzene potom aj v dojmoch 😊. Aj preto si myslíme, že je dôležité povedať si, ako Montessori prístup vnímame my a akým spôsobom ho žijeme.

O Montessori princípoch alebo je tento prístup vhodný pre moje dieťa?

Montessori nie je žiadny módny výstrelok. Tento prístup sa uplatňuje v škôlkach a školách po celom svete už viac ako 120 rokov. Nie je len o krásnych drevených (a áno, často aj drahších 😊) pomôckach. Je to celá filozofia, ktorú tvorí množstvo prepojených princípov. To, do akej miery jej dospelí rozumejú a dokážu ju žiť v každodennom kontakte s deťmi, ovplyvňuje atmosféru, vzťahy aj samotný proces učenia. Aj preto je pre nás v Tehličke dôležité, aby deti sprevádzali vnímaví dospelí – s otvorenou mysľou, srdcom a úprimným záujmom spoznávať deti do hĺbky… a spolu s nimi aj seba.

"Pomôž mi, aby som to dokázal sám"

Jedným zo základných princípov Montessori je podporovať deti v samostatnosti. Prostredie – vo vnútri aj vonku – je pripravené tak, aby deti dokázali čo najviac vecí zvládnuť samy bez dospelého. Vedieme ich k sebaobsluhe pri stolovaní, prezliekaní či upratovaní a dávame im priestor zažiť pocit "dokázal/a som to".

Pripravené prostredie a vhodné pomôcky podporujú rozvoj konkrétnych oblastí a umožňujú deťom získavať nové skúsenosti vlastným tempom. Úlohou sprievodcu je citlivo vnímať tzv. senzitívne obdobia – teda čas, keď je dieťa prirodzene pripravené učiť sa určitú zručnosť – a v tom ho čo najlepšie podporiť. Nejde o to vytvárať "malých dospelých", ale o to, aby deti zažívali radosť z vlastnej schopnosti, užitočnosti a úspechu.

Sloboda, hranice a zodpovednosť

Častou otázkou rodičov je, či si deti v Montessori prostredí môžu robiť, čo chcú. Odpoveď znie – majú slobodu, ale v jasných a bezpečných hraniciach. Spoločne rešpektujeme základné pravidlá týkajúce sa bezpečnosti, ohľaduplnosti a vzájomného rešpektu. V tomto rámci majú deti slobodu voľby – môžu si vyberať, čo budú robiť, s kým a ako dlho. Môžu sa voľne pohybovať a vyjadrovať svoje potreby a emócie.

Montessori prístup nie je o podporovaní individualizmu na úkor druhých. Naopak, veľký dôraz kladie na vzťahy, empatiu a spoluprácu. Vekovo zmiešaná skupina prirodzene vedie deti k pomoci mladším, k trpezlivosti a vzájomnému učeniu sa. Vedieme ich k starostlivosti o svoje okolie, kamarátov aj o spoločný priestor. V Tehličke túto zodpovednosť prepájame aj so starostlivosťou o záhradu, rastliny a zvieratá.

Ruka je nástrojom ducha

Deti spoznávajú svet rukami a všetkými zmyslami. To, čo si môžu chytiť, preskúmať a zažiť, sa učia najhlbšie. Keď dieťa pracuje rukami, aktivujú sa v mozgu centrá, ktoré premieňajú pasívne prijímanie informácií na aktívne učenie. Montessori pomôcky sú preto navrhnuté tak, aby boli zmyslovo príťažlivé, konkrétne a zrozumiteľné. Dieťa sa učí cez skúsenosť – a práve tá je základom porozumenia, myslenia aj rozvoja reči.

Individuálny rozvoj

Každé dieťa je jedinečné. Každé sa učí iným spôsobom a vlastným tempom. Niekto pozorovaním, iný skúšaním. Niekto potrebuje viac pohybu, iný viac času. Montessori filozofia rešpektuje prirodzený rytmus dieťaťa a nevychádza z predstavy, že všetky deti sa budú rozvíjať rovnako a v rovnakom čase. Pre nás je dôležité napojiť sa na dieťa, vnímať, čo práve potrebuje, a podporovať jeho prirodzenú túžbu objavovať svet po svojom.

Prijatie a vnútorná motivácia

Každé dieťa prijímame také, aké je – bez porovnávania a nálepkovania. Vytvárame priestor pre všetky emócie a učíme deti pomenúvať, čo prežívajú a čo potrebujú. Chybu nevnímame ako zlyhanie, ale ako prirodzenú súčasť učenia. Namiesto trestov a prehnaných pochvál používame rešpektujúcu spätnú väzbu. Snažíme sa chrániť vnútornú motiváciu dieťaťa – tú, ktorá vedie k radosti z činnosti samotnej, nie k závislosti od hodnotenia zvonka. Našim cieľom je, aby deti konali preto, že to dáva zmysel im, nie zo strachu alebo pod tlakom autority.

Pokoj a pozornosť

"Moje dieťa je také neposedné, hlučné šidielko, pre neho to montessori nebude". S takouto obavou sa stretávame pomerne často. Pokoj, ktorý je v Montessori triedach cítiť, nevzniká náhodou ani prísnou disciplínou. Vzniká prirodzene vďaka tomu, že dieťa si môže vybrať činnosť, ktorá ho skutočne zaujme. Mária Montessori tento stav nazvala polarizovanou pozornosťou – ide o hlboké sústredenie, keď je dieťa plne ponorené do činnosti. Vtedy zažíva stav "flow", je pokojné, plne sústredené a učí sa najintenzívnejšie. K tejto atmosfére prispieva pripravené prostredie, rešpektovanie potrieb dieťaťa, možnosť voľného pohybu aj slobodná voľba aktivít.